Jednoduchý tranzistorový
zosilňovač napájaný 12V
Chcel by som Vám dnes predstaviť jednoduchý tranzistorový zosilňovač napájaný 12 voltami. Tento zosilňovač
zostrojujú žiaci na praxi ako súbornú prácu. Je to vďačné zapojenie, keďže je na ňom možné demonštrovať fungovanie
zosilňovačov v triede A aj AB. Okrem výpočtov súčiastok so žiakmi nastavujeme trimrami pracovný bod či kľudový
prúd zosilňovača.
Túto tému už začal a veľmi dobre vysvetlil Ing. Martin Hudec v článku „Polovodičové spínače pre výkonovú elektroniku“
[1]. Schéma zapojenia zosilňovača je na obrázku 1. V podstate ide o dva zosilňovače.
Prvý zosilňovač je tvorený tranzistorom T1 a ide o zosilňovač v triede A. Ten má za úlohu signál
napäťovo zosilniť. Druhý zosilňovač je v triede AB a tvoria ho tranzistory T2 až T5. Ten má za úlohu
signál (už napäťovo zosilnený) zosilniť prúdovo.
V prvom rade chcem upozorniť, že výpočty som dosť zjednodušil. Napríklad: zosilnenie tranzistora sa mení v
závislosti od kolektorového prúdu. My budeme vychádzať z toho, že zosilnenie je konštantné. Ďalej budem ignorovať
niektoré malé prúdy, ktoré nie sú pre výpočet podstatné.
Pri stavbe zosilňovača z bipolárnych tranzistorov budeme vychádzať z týchto štyroch bodov:
I. Prechod Báza-Emitor sa správa ako dióda. Teda u kremíkových tranzistorov je na tomto prechode stratové
napätie približne 0,7V. Veľkosť tohto napätia môže kolísať v rozmedzí od 0,6 do 1,2V v závislosti od prúdu
IB a teploty tranzistora.
II. Zapojenie so „spoločným emitorom“ zosilňuje signál napäťovo aj prúdovo a otáča fázu
(kladným napätím na báze tranzistora zopneme záporné napätie prechádzajúce kolektorom). Zapojenie so
„spoločným kolektorom“ zosilňuje prúdovo, no je na ňom napäťová strata Ube (čo je okolo 0,6 až 1,2V).
III. Tranzistory NPN sa ovládajú kladným napätím Bázy (UBE). Naopak tranzistory PNP
sa ovládajú záporným napätím.
IV. Prúdové zosilnenie: IC = IB x hFE. Existuje vzájomná závislosť bázového a kolektorového prúdu.
Zosilnenie hFE určuje, koľko krát je IC väčší od IB. Tu je nutné poukázať na stav saturácie tranzistora.
Tranzistor sa do saturácie dostane vtedy, ak platí IC < IB x hFE. Napríklad, keď otvoríme bázovým prúdom
tranzistor pre IC=1A, ale záťaž na kolektore máme iba IC=0,5A. Vtedy sa tranzistor presýti a je najviac prechodný.
Na druhej strane sa tranzistor zo saturácie dostáva pomalšie. Preto je saturácia tranzistora, v zapojení ako spínač,
veľmi výhodná. Naopak, pri zosilnení analógového signálu sa tomuto javu chceme vyhnúť.
Popis zapojenia:
Zosilňovač je napájaný jednosmerným napätím 12V. Napätie sa privádza na svorkovnicu X3. Kondenzátor C4 má pomerne
veľkú kapacitu a jeho úlohou je dodať okamžitý výkon do koncového stupňa. Kompenzuje sa ním odpor pripájacích vodičov
či mäkkosť zdroja. Elektrolytický kondenzátor má však pri vyšších frekvenciách veľký vnútorný odpor. Preto sa v takýchto
aplikáciách dopĺňa zapojenie ešte o jeden malý kondenzátor C5, ktorý „zvláda“ aj vysoké frekvencie.
Vstupný audiosignál sa privádza na svorkovnicu X1. Audiosignál je dobré priviesť na svorkovnicu cez rezistor, napríklad 1k.
O tranzistore sme si povedali, že medzi bázou a emitorom je napäťová strata 0,7V (I.). Vstupný signál je na úrovni 0V.
Preto musíme medzi vstupnú svorkovnicu X1 a tranzistor T1 vložiť väzobný kondenzátor C2. Ten sa z pohľadu „jednosmerného
prúdu“ nabije na 0,7V a z pohľadu „striedavého prúdu“ tvorí akýsi most, ktorý prenáša audiosignál.
Na obrázku 2 je zjednodušená schéma zapojenia nášho vstupného zosilňovača (rozkmitový stupeň),
ktorý pracuje v triede „A“. Trieda „A“ znamená, že pracovný bod tranzistora je v strede lineárnej časti prevodovej
charakteristiky. Zjednodušene povedané: tranzistor je napoly otvorený. Z toho vyplýva, že napätie na výstupe bude
polovičné (v našom prípade 6V) Uce=Urc=U/2=12V/2=6V. Zvolíme si kolektorový prúd. Veľkosť kolektorového prúdu značne
závisí od požadovaného prúdu na výstupe. V celkovej schéme zosilňovača musíme byť schopní dodať požadovaný prúd pre
budiace tranzistory T2 a T3. Zvolíme si preto prúd Ic = 18mA = 0,018A. Pre výpočet rezistora Rc je potrebné poznať
napätie na tomto rezistore a prúd, ktorý ním tečie. Napätie Urc je 6V. Prúd „I“ je súčtom prúdov Ic a Ib. Prúd Ib je oproti
Ic minimálne 100x menší, preto nemá zmysel sa ním v tomto výpočte zaoberať a budeme ho ignorovať. Kolektorový rezistor
Rc = Urc / Ic = 6V / 0,018A = 333 Ohm. Aj keby prúd bázy ovplyvnil výsledok na 332 Ohm, pri rezistore v rade
E12 tak či tak použijeme rezistor o veľkosti 330 Ohm. Pre výpočet rezistora Rb je potrebné poznať napätie na rezistore
Urb a prúd, ktorý ním tečie Ib. Môžeme si všimnúť, že súčet napätí Urb a Ube má veľkosť napätia Uce. Vieme, že
napätie Ube je bežne 0,7V (I.). Urb = Uce - Ube = 6V - 0,7V = 5,3V Prúd Ib vypočítame zo vzťahu na výpočet
prúdového zosilnenia (IV.) IC = IB x hFE. Zosilnenie BC182 je v rozsahu od 120 do 500, my budeme počítať zosilnenie
400. Ib = Ic / hFE = 0,018A / 400 = 0,000045A; Nakoniec z prúdu Ib a napätia Urb vypočítame odpor rezistora
Rb = Urb / Ib = 5,3V / 0,000045 = 117 777 Ohm, čo je 120k v rade E12.
V celkovom zapojení bol namiesto rezistora Rc použitý zdroj konštantného prúdu 18mA tvorený CLD diódou D4. Rezistor Rb
je rozdelený medzi rezistor R3 a trimer R1, ktorým je možné presne nastaviť pracovný bod tranzistora T1 tak, aby na
výstupe bolo polovičné napätie 6V. Spätná väzba na bázu tranzistora T1 sa neprivádza z kolektora tranzistora T1,
ale až z výstupu celkového zosilňovača. Tým sa zaručuje menšie skreslenie.
Druhá časť nášho zosilňovača je stupeň v triede „AB“. Trieda AB je charakteristická tým, že pracovný bod je na
začiatku lineárnej časti prevodovej charakteristiky. Teda koncové tranzistory sú málo pootvorené. Základom takého
zapojenia je vykompenzovanie napäťovej straty medzi prechodmi tranzistorov v prechodoch báza-emitor. Ako sme spomínali
(I.), prechod báza-emitor môžeme chápať ako diódu. A tá je priechodná až nad 0,7V. Teda aj tranzistor sa otvára
až pri bázovom napätí nad 0,7V. Ak by sme zobrali: čo „prechod báza-emitor“, to „jedná dióda“, tak na kompenzáciu štyroch
tranzistorov T2 až T5 by bolo potrebné použiť štyri diódy. My použijeme tri diódy D1 až D3 a namiesto štvrtej diódy použijeme
trimer R2, ktorým sa nastavuje kľudový prúd.
Pri koncových stupňoch už ani netreba veľa popisu. Tu treba vedieť, že ide o zapojenie so spoločným kolektorom (II.)
(kolektor je pripojený na zdroj napätia). Teda platí, že signál je síce prúdovo zosilnený, ale na každom zosilňovači vzniká
napäťová strata Ube. Kompenzáciu napäťovej straty pomocou diód D1 až D3 sme si už popísali.
Tranzistory T2 a T4 sú ovládané kladným napätím, preto sú použité tranzistory typu NPN. Naopak, tranzistory T3 a T5 sú
ovládané záporným napätím, preto sú použité tranzistory typu PNP (III.). Tranzistory T2 a T3 tvoria budiaci stupeň
a tranzistory T4 a T5 tvoria koncový stupeň. Tranzistory koncového stupňa sú priamo napojené na tranzistory budiaceho
stupňa (kaskádové zapojenie). Tranzistory TIP31C majú minimálne zosilnenie 10 (10-50) a tranzistory BC338-40 majú minimálne
zosilnenie 170 (až do 640). Ak by sme to vynásobili, tak kaskáda tranzistorov zosilňuje prúd minimálne 10 x 170 = 1700 krát.
Takže našich 18mA z rozkmitového stupňa dokážu zosilniť až na Iout = 0,018A x 1700 = 30,7A, čo je naozaj predimenzované.
Zo zapojenia je zrejmé, že len na samotných koncových stupňoch bude strata 2V (aj na kladných, aj na záporných).
Celkový rozkmit výstupu zosilňovača môže byť teda 12V-2V-2V=8V, čo činí 4V na polovlnu. Pri reproduktore s
impedanciou 4 Ohm je maximálny prúd Iout = Uout / Rz = 4V / 4Ohm = 1A. Pri zosilnení koncových stupňov hFE=10
je budiaci stupeň (pri výstupnom prúde Iout = 1A) zaťažený na 0,1A a ten zasa pri hFE=170 zaťažuje rozkmitový stupeň
prúdom 0,00059A = 0,6mA.
Kondenzátor C3 je podobne ako C2 väzobný kondenzátor. Len oproti C2 sa kondenzátor C3 nabije až na 6V. Jeho úlohou
je preniesť výkonový signál už do reproduktora. V starých literatúrach sa môžeme dočítať, že tieto kondenzátory
(C2 a C3) slúžili aj na potlačenie spodných frekvencií. Kondenzátor C1 naopak potlačuje (utlmuje) vysoké frekvencie
a tým udržuje tranzistor T1 (s vysokým zosilnením) stabilný.
Napätie Ube na koncových stupňoch je závislé od teploty. Keď sa tranzistor zohreje, napätie Ube klesá a pri rovnakom
budiacom napätí sa tranzistor viac otvorí (napätie na diódach je Uf = 0,7V a napätie na tranzistoroch klesne z
Ube = 0,7V na UBE = 0,65V). To spôsobí nekonečnú špirálu zohrievania sa tranzistora a zvyšovania kľudového prúdu.
Tepelnú závislosť majú všetky polovodičové súčiastky, aj diódy. Preto je nutné osadiť diódy D1 až D3 v blízkosti
tranzistorov, alebo ich priamo oprieť o chladič. Tak sa zapojenie samo chráni pred prehriatím.
Oživenie:
Po skonštruovaní je nutné trimer R2 nastaviť na minimum (vývody 1-2 v skrate). Zosilňovač pripojíme k zdroju.
Následne pripojíme voltmeter na emitory koncových stupňov T4, T5 a trimrom R1 nastavíme v tomto bode 6V.
Potom budeme pomaly pridávať trimrom R2, až kým na zdroji nebude odber 50mA. Následne pri vypnutom napájacom
zdroji pripojíme reproduktor a zdroj signálu (ako bolo spomínané, najlepšie cez 1K rezistor) a opätovne zapneme
napájací zdroj.
Koncové tranzistory je možné zameniť za BD911 a BD912. Napájacie napätie je tiež možné navýšiť a tak zvýšiť
výstupný výkon. Treba mať na pamäti, že koncové tranzistory TIP31C a TIP32C znesú iba 3A a budiace tranzistory
BC338 a BC327 znesú iba 0,8A.
Záver:
Myslím, že je to pre žiakov veľmi vďačné zapojenie. Nielen na pochopenie princípu a fungovania výkonových zosilňovačov,
ale aj na nastavenie pracovného bodu a kľudového prúdu. Na túto súbornú prácu vyrábame plošne spoje fotocestou,
no tento zosilňovač je možné zostrojiť aj prekereslením fixou, alebo ho zostrojiť na vyškrabanom plošnom spoji.
Súčiastky:
R1 - trimer 100k viacotáčkový
R2 - trimer 100R viacotáčkový
R3 - 100k
R4,R5 - 220R
C1 - 220pF ras. 2,5mm
C2 - 470nF ras. 5mm
C3,C4 - 1000uF/25V
C5 - 100nF ras. 5mm
D1-D3 - 1N4148
D4 - Dióda CLD 18mA OSCRDT118
T1 - BC182
T2 - BC338-40
T3 - BC328-40
T4 - TIP31C
T5 - TIP32C
X1-X3 - DG300-5.0-02 sktutkovacia svorkovnica ras. 5mm
[1] AR 8-10/2022